Hrad Füzér stojí v bezprostrednej blízkosti rovnomennej obce na kopci vulkanického pôvodu.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1264, hoci hrad pravdepodobne stál už aj pred tatárskym vpádom. Predpokladá sa, že ho dal postaviť rod Aba v Árpádovskom období. Ide o jeden z prvých kamenných hradov v súkromnom vlastníctve v Maďarsku. V 13. storočí ho odkúpil Ondrej II., do tatárskeho vpádu bol súčasťou kráľovského majetku, potom bol znovu darovaný Abovcom. Po bitke pri Rozhanovciach hrad skonfiškoval Karol Róbert a dostal sa do vlastníctva Drugethovcov, neskôr Perényiovcov. Keď v roku 1567 zomrel Gábor Perényi bez mužského potomka, hrad sa dostal do rúk Báthoriovcov, neskôr Nádasdyovcov. Po Wesselényiho sprisahaní bol hrad skonfiškovaný, neskôr ho cisárske vojská vypálili.

Synovia palatína Imreho, Péter a Ferenc sa zúčastnili bitky pri Mohácsi, odkiaľ sa však živý vrátil len Péter ako strážca kráľovskej koruny. Po korunovácií Jána Zápoľského v roku 1526 však namiesto toho, aby odniesol kráľovskú korunu na jej zvyčajné miesto do Vyšehradu, ju nechal dopraviť na hrad Füzér a minimálne rok ju ukrýval v paláce alebo v kaplnke. Okolnosti nie sú známe, no vieme, že po korunovácií kráľa Ferdinanda bola koruna vrátená na Vyšehrad.

Hodnotu komplexu budov, ktorá chátrala po stáročia, znovu objavili v období romantizmu. Od tých čias bol hrad chráneným dedičstvom. Od roku 1977 tu prebiehali archeologické vykopávky, renovácie na hrade sa začali v roku 1992. V rokoch 2014-16 bol postavený tzv. dolný hrad, obnovená bola aj hradná kaplnka horného hradu, krídlo paláca a spodná bašta, čím sa hrad radí medzi hrady v najzachovalejšom stave v Maďarsku.

Vďaka historickým pamiatkam hradného vrchu a krásam prírody ide o obľúbené výletné miesto, cez ktoré prechádza aj maďarská Modrá trasa.